Bloody lady

Literatúra o A. Báthory

Knihy Andreja Štiavnického

Už v r. 2001 vyšiel vo vydavateľstve Ikar pôvodný historický román od Andreja Štiavnického pod názvom V podzemí Čachtického hradu, ktorý sa stretol s obrovskou čitateľskou odozvou. Ešte dva roky pred jeho knižným vydaním sa verejnosť na Slovensku stretla s hlavnými protagonistami románu v čítaní na pokračovanie, ktoré pripravila Literárna redakcia Slovenského rozhlasu a odvysielala ho s veľkým úspechom na jeseň 1999 v premiére a o rok neskôr v repríze, ktorú si vyžiadali poslucháči.
Na jeseň 2002 vyšla v kvalitnej väzbe aj druhá časť trilógie Alžbeta Bátoriová vo väzení a na slobode, na ktorú čitatelia netrpezlivo čakali. Podobne ako prvá časť, aj tento historický román sa stretol s nečakanou odozvou čitateľskej obce, výsledkom čoho bolo vypredané prvé vydanie do troch mesiacov a niekoľko dotlačí. Oba romány sa tak stali treťou najpredávanejšou knihou na Slovensku a záujem neustále rastie.
V jeseni 2002 vyšiel aj český preklad románu V podzemí Čachtického hradu a vyvolal v ČR nevídaný čitateľský ohlas. Za tri mesiace sa vypredalo vyše 10 000 výtlačkov a záujem o spomínaný román neustáva. Je pozoruhodné, že aj napriek rozdielnemu postaveniu SR a ČR sa čitatelia zaujímajú o históriu, súvisiacu výlučne so slovenskými a maďarskými dejinami.
V predaji je aj tretia, netrpezlivo očakávaná záverečná časť trilógie pod názvom Čachtická pani pred najvyšším súdom, ktorá ponúka dramatické zavŕšenie osudov Alžbety Bátoriovej po jej odsúdení na doživotný žalár.
Andrej Štiavnický prostredníctvom autentických opisov prostredia podzemných chodieb pod Čachtickým hradom priam vťahuje čitateľa do dramatického príbehu, stavaného na najnovších historických dokumentoch a neuveriteľných súvislostiach o čachtickej panej Alžbete Bátoriovej.
Pohnutá životná dráma čachtickej panej je pre čitateľov nečakaným prekvapením už preto, že autor v celej trilógií podrobne zachytáva skutočné osudy Alžbety Bátoriovej, keď už bola formálnym ústnym rozsudkom palatína Juraja Turza odsúdená na doživotný žalár na Čachtickom hrade.
Andrej Štiavnický sa vyše dvadsať rokov zaoberal štúdiom dostupných historických dokumentov a materiálov, súvisiacich s Alžbetou Bátoriovou a jej zločinmi. Výsledkom jeho štúdia je práve spomínaná trilógia, v ktorej historicky verne načrtáva autentický životný príbeh čachtickej panej od 13. januára 1611 až po 21. august 1614, keď zomrela prirodzenou smrťou vo väzení na Čachtickom hrade. Jeho zistenia nie sú o nič menej zaujímavé a šokujúce, ako tie, ktorí popisujú brutálne zločiny Alžbety Bátoriovej.
Andrej Štiavnický utkal historický príbeh o podmienkach väznenia čachtickej panej tak obdivuhodne, že čitateľ sa nestačí čudovať nad spoločenskými pomermi v 17. storočí. Bezhraničná ľubovôľa najvyšších kruhov bola pochopiteľná, ako aj presadzovanie mocenských záujmov, ale Štiavnický ide ďalej. Vykresľuje jasné kontúry veľkého justičného podvodu a kladie čitateľovi nástojčivé otázky:
Ako je možné, že napriek nespočetným dôkazom o zločinoch, nebola Alžbeta Bátoriová nikdy postavená pred kráľovský súd, ako to požadoval Matej II. viackrát od palatína Juraja Turza? Neparticipoval sám palatín na zmarení spravodlivého súdneho procesu, ktorého zákonitým vyvrcholením mal byť hrdelný trest, ako to od neho požadoval Matej II. písomne 16. januára 1612? Aký zástoj zohrali vplyvní príbuzní čachtickej panej, sedmohradské kniežatá Žigmund a Gabriel Bátoriovci, ktorí boli v tej dobe obývanými a ukrutnými tyranmi?
Dynamika románového príbehu je postavená práve na tom, ako zákulisne bojovali proti sebe tí, ktorí zhromažďovali nezvratné dôkazy o Bátoriovej zverstvách a tí, ktorí sa snažili všetko zahladzovať, ba dokonca ju tajne dostať z väzenia. Štiavnický udalosti súvisiace s väznením ukrutnej magnátky, s útekmi z podzemia tajuplného Čachtického hradu a zavŕšení zložitého vyšetrovania jej zločinov sfabuloval do podoby, ktorá prekvapuje, napína a vzbudzuje zvedavosť.
Zápletky a dejová línia románu sú v podobe, na akú sme zvyknutí u trilerov a kontrastujú s jazykom a štýlom, ktoré navodzujú dobu 17. storočia. Sugestívne popísané obrazy o prapodivných a hrôzostrašných praktikách sú miestami skutočne desivé, najmä, keď sa čitateľ dozvie, že Alžbeta Bátoriová mala „nasledovateľku“. Anna Rosina Listiusová, prezývaná aj kráľovná čarodejníc, bola súčasníčkou čachtickej panej. Zdržiavala sa na Šintave, Hlohovci a na Tematíne. Dopúšťala sa ukrutných zločinov na služobníctve a poddaných - kniha o nej je už na Slovensku v predaji.
Čitateľ takmer nemá možnosť rozoznať hranice medzi fikciou a historickými súvislosťami, ktoré sú harmonicky zakomponované do dramatického príbehu posledných rokov života čachtickej panej. Popri dramatických zvratoch sa môže dozvedieť veľa nových skutočností, ktoré autor odhalil pri štúdiu archívnych materiálov a historických dokumentov.
Prostredníctvom zvláštnej romantiky, verného zachytenia doby a reality zločinov sa čitateľ dostáva do bezprostredného kontaktu s obávanou Alžbetou Bátoriovou, o zločinoch ktorej sa v tej dobe hovorilo aj v najvyšších cirkevných kruhoch v Ríme.
Preto neváhajte už ani chvíľu a skúste sa autenticky preniesť o štyri storočia dozadu a vychutnajte naživo hrozivú atmosféru podzemných chodieb pod Čachtickým hradom, kde môžete v nehostinnom väzení stretnúť okrem obávanej Alžbety Bátoriovej aj jej úhlavných nepriateľov!