Bloody lady

Matúš Čák - pán Váhu a Tatier

Narodil sa v roku 1252. Pochádzal z významnej uhorskej rodiny z oblsati Ostrihomu. Matúšov otec, aj jeho strýko boli rytiermi kráľa Štefana a kráľa Ladislava. Oni vlastnili obrovské majetky roztrúsené po celej krajine. Matúš ich zdedil a rozšíril. Bol mimoriadne priebojný, ctižiadostivý, neváhal sa postaviť s vojskom do boja. Cudzie majetky zaberal zväčša neoprávnene, používal intrigy, zastrašovanie a násilie. Už ako 26-ročný viedol do boja jazdu cisára Rudolfa I. proti českému kráľovi Přemyslovi otakarovi II. Viedol vojsko Ondreja III. a dobyl s nim Bratislavu (1291). Po roztržke s Ondrejom sa definitívne usadil v Trenčíne. Avšak neskôr, po Ondrejovej smrti, v čase boja o uhorský trón, sa Matúš Čák zorientoval a šikovne získaval výhody najmä pre seba. Nový kráľ Karol Róbert z Anjou ho dokonca v roku 1308 vymenoval za kráľovského taverníka a neskôr za jedného z troch kráľovských palatínov. Na vrchole svojej moci v rokoch 1311 až 1312 ovládal alebo kontroloval 14 žúp a vlastnil vyše 50 hradných panstiev. Jeho vplyv siahal až na Spiš, ovládol Zvolenskú župu a mnohé panstvá. V Zadunajsku mu patril hrad Višegrád. Vďaka svojej neobmedzenej moci vo zverených oblastiach krajiny začal odnímať majetky nepohodlným šľachticom a ponechával si ich pre seba. Vzhľadom na to, že tak činil aj cirkvi, bol roku 1311 oficiálne pozbavený funkcií. Nitriansky biskup ho dal do cirkevnej kliatby. Jeho reálnej moci ho však kráľ nemal možnosť zbaviť. Matúš Čák si na Trenčianskom hrade zriadil vlastný dvor na spôsob kráľovského, pričom si stále počínal ako samostatný panovník.Jeho činnosť však na jednej strane umožnila obyvateľstvu Horného Uhorska dlhšiu dobu žiť nezávisle na uhorskom panovníkovi, čím vytvorila podmienky pre uvedomenie si etnickej osobitosti tamojšieho prevažne Slovenského obyvateľstva, no na druhú stranu jeho dravé feudálne jednanie typické pre obdobie feudálnych nepokojov, brzdilo rozvoj hospodársta aj spoločnosti, ktoré spolu s neustálymi vojnami decimovali a ožobračovali obyvateľstvo.
Vplyv Matúša Čáka prerástli nad únosné medze. V 14 župách, ktoré ovládal, vládol nezávisle, bez ohľadu na záujmy kráľa. Karol Róbert poslal na Matúša vojsko a zbavil ho hodnosti kráľovského taverníka. Ďalším tŕňom v oku boli aj iní vplyvní oligarchovia - východoslovenskí Omodejovci. Do známej bitky pri Rozhanovciach poslal kráľ proti nim ilné vojsko. Matúš Čák pomohol Omodejovcom vyslaním 1700 svojich vojakov. Karol Róbert však napriek tomu tento boj so spupnými veľmožmi vyhral. Ich moc sa oslabila, no Matúš Čák aj napriek tomu naďalej ovládal veľké územie. Karol Róbert musel proti nemu bojovať postupným dobýjaním jeho hradov, čo však išlo veľmi pomaly. Matúš Čák Trenčiansky však neobmedzene a nezávisle vládol na majetkoch v Nitrianskej, Bratislavskej a Trenčianskej stolici až do svojej prirodzenej smrti 18. marca 1321. Jeho jediný syn Matúš zomrel ešte v roku 1318.