Bloody lady

Štefan Ilešházy

Prvý z rodu Ilešházyovcov na trenčianskom hrade bol Štefan Ilešházy. Pre svoj rod získal slávu, majetok a moc. Patril k najvýraznejším postavám svojej doby. Preslávil sa v protitureckých bojoch, ale hlavne na sklonku života ako diplomat a jeden z najdôležitejších aktérov Viedenského mieru medzi Bočkajom a panovníkom a Žitavského mieru uzavretého s Turkami. To čo v živote dosiahol dáva predstavu o jeho povahe a vlastnostiach. Tvrdý, húževnatý, nezlomný - bojovník telom aj dušou. Ako podžupan, komorný radca, župan a kráľovský radca dokonale poznal štátnu mašinériu. Bol výborným rečníkom, vyznal sa v právnych otázkach. Svojou šikovnosťou nadobudol veľký majetok.
Narodil sa v roku 1541. Už v roku 1572 - teda ako 31 ročný sa stal bratislavským podžupanom. a v roku 1577 radcom Uhorskej komory. Oženil sa s Annou Erdodyovou - zomrela v roku 1577. V roku 1581 sa oženil Katarínou Pálfiovou. Týmto manželstvom dostal Štefan Ilešházi obrovský majetok - medzi iným Likavu, panstvá Jur pri Bratislave a Pezinok. Ilešházi tento majetok stále zveľaďoval. V roku 1582 sa stal liptovským županom, v roku 1584 kráľovským radcom a kráľovským dvorníkom. Za vojenské zásluhy získal v roku 1587 barónsky titul. V roku 1600 kúpil Trenčiansky hrad a od Rudolfa II dostal naň donáciu. V donačnej listine Trenčianskeho hradu a majetkov Súča, Bánovca a Šurany sa Ilešházy spomína ako dedičný župan trenčiansky a liptovský. Okrem toho vlastnil ďalšie majetky - Likavu, Sv. Jur, Pezinok, Stupavu, Čabraď, Sitno, Košecu, na Morave Tovačov, Brumov, Vsetín a ďalšie majetky v okolí Hodonína a Érd vo Fejérskej stolici. V tomto období patril medzi najbohatších magnátov Uhorska. Ilešházi bol horlivý luterán , jeden z hlavných pilierov protestantizmu v Uhorsku. Pri hájení vlastných záujmov často vystupoval tvrdo a bezohľadne, o čom svedčia jeho mnohé spory s Trenčanmi. Nerešpektoval výsady slobodného kráľovského mesta a spory mal aj na ďalších svojich panstvách. Pri získavaní majetku nepostupoval vždy spravodlivo, a v tomto bol asi rovnaký ako jeho súčasníci.

Ilešházy bol švagrom hlavného veliteľa cisárskych vojsk Mikuláša Pálfyho a spolu s ním bol vernou oporou Habsburgovcov. Aj keď jeho vzťah s cisárom Rudolfom II. nebol dobrý, Ilešházy všestranne podporoval arciknieža Mateja, ale zároveň otvorene zastával záujmy Uhorska. Ilešházy niekoľkokrát svojím vystúpením popudil panovníka. Jeho veľký spor s Rudolfom II. v ktorom bol obvinený zo zrady začal sporom o jeho majetok ktorý mal v zálohe - Sv. Jur a Pezinok. Ilešházy ostro protestoval proti predaju korunného majetku mešťanom. Spor sa vyhrocoval a Rudolf II. zahájil proti Ilešházymu proces za vlastizradu a za urážku kráľovského majestátu. Viac ako 60 ročný Ilešházy sa zrazu stal utečencom bez majetku. Bolo však preňho príznačné, že aj po vypuknutí Bočkayovho povstania - keď ho Bočkay vyzýval, aby sa pridal na jeho stranu - váhal. Na popud Arcikniežaťa Mateja ponúkol Rudolf II Ilešházymu milosť, ale za veľmi ponižujúcich podmienok. Preto v roku 1605 otvorenie prešiel na stranu povstalcov. Z ich rúk prevzal Likavu a presťahoval tam aj svoju ťažko skúšanú manželku. Arciknieža Matej odmenil v roku 1605 Ilešházyho za to, že znalosťami situácie a schopnosťou vyjednávať sa snažil nájsť cestu zmierenia medzi panovníkom a Uhrami. Štefan Bočkay poveril Ilešházyho ako jedného z najschopnejších a najvzdelanejších mužov vedením vyjednávania medzi uhorskými stavmi a panovníkom. Na rokovania do Viedne prišiel v januári 1605. vyjednávanie trvalo do 23.6.1605 - v ten deň bol uzavretý viedenský mier medzi Bočkayom a Habsburgovcami. Ilešházymu vrátili všetky majetky a znova dostal od Rudolfa II. donáciu na Trenčianske panstvo. Podieľal sa na uzatvorení Žitavského mieru s Bočkayovými spojencami - s Turkami. Po Bočkayovej smrti v roku 1606 zachránil obe zmluvy, ktoré cisár spochybňoval. Ilešházy dopomohol k zvoleniu Mateja II. za kráľa v uhorskom sneme. Deň po tom bol zvolený za palatína. 19.11.1608 bol Matej korunovaný a Ilešházy ako palatín zaujal najvýznamnejšie miesto - kráčal hneď za kráľom a niesol uhorskú korunu. V 67 rokoch tak začal najvýznamnejšiu etapu svojho života. Ilešházyho cieľom bolo upevniť Matejovu moc v krajine, z čoho mal určite aj on prospech. Bol patrónom protestantov a panovníka nabádal k náboženskej tolerancii. Muž, ktorý dokázal zveľaďovať vlastný majetok, bol dobrým radcom aj pri správe kráľovského majetku. V prvých májových dňoch roku 1609 sa jeho zdravotný stav natoľko zhoršil, že odišiel do Viedne, kde si chcel dať liečiť žalúdočnú chorobu. Ale už sa mu nedalo pomôcť a umierajúci Ilešházy prosil kráľa o povolenie zavolať evanielického kňaza. Kým kňaz prišiel, Štefan Ilešházy 5.5.1609 zomrel. Pochovali ho v auguste 1609 v Pezinku. Na želanie nebohého vytvorila jeho manželka v Bánovciach základinu na zriadenie evanielického gymnázia. O evanielické školstvo sa Ilešházi staral už za svojho života - zriadil nadáciu na podporu evanielickej školy v Trenčíne.

Jeho nástupcom vo funkcii palatína sa stal Juraj Thurzo. Štefan Ilešházi zomrel bez potomkov. Jeho manželka Katarína Pálfiová zomrela v r. 1616. Z jeho veľkého majetku časť, ktrorú nadobudol sobášom dedili príbuzní jeho manželky. Časť, ktorú nadobudli spoločne, dedil synovec Gašpar, ktorého pred smrťou adoptoval.

Spracované podľa : "Ilešházyovci - rodová zbierka obrazov" autorov : K. Babičová, V. Hábl, D.Učníková